Aj za minulého režimu sa dalo kritizovať
Kritizovať sa dalo aj za minulého režimu, ak kritika bola nepolitická. Tomáš Profant sa zamýšľa nad slobodou slova za socializmu a dnes.
Jedným zo základných rozlišovacích prvkov súčasného a bývalého režimu je sloboda prejavu. Kým za socializmu bol za kritiku režimu postih, dnes môžete kritizovať, koľko chcete a nič sa vám nemôže stať.
Taká je aspoň predstava antikomunistických elít v straníckom spektre, v mimovládnej, mediálnej i obchodnej sfére. Ak ste pred rokom 1989 verejne prejavili nesúhlas s politikou strany, mohli vás vyhodiť zo zamestnania alebo vašim deťom odoprieť štúdium na gymnáziu, či vysokej škole.
Nielen disidenti, ale i mnohí menej hlasní kritici zažili perzekúciu na vlastnej koži. Podľa antikomunistickej ideológie, ktorá je naďalej dominantná v našej spoločnosti, zvyšok obyvateľstva, vediac čo mu hrozí, radšej mlčal a režimu sa podriadil.
Zdá sa, že za socializmu ste ako nestraník mali len dve možnosti – buď ste boli súčasťou utláčaného disentu, alebo ste patrili do mlčiacej väčšiny. Tá údajne v novembri 1989 náhle povstala a pridala sa k tým, ktorí verili v pravdu a lásku.
Článek vyšel v deníku SME.
Jeho nezkrácenou verzi najdete na blogu Pole.
Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.
Nahoru
Tomáš Profant