Alternatíva rastu

Mantrou slovenskej, ale aj európskej hospodárskej politiky je rast hrubého domáceho produktu (HDP). Ten by mal zabezpečovať zamestnanosť, investície, vyššiu spotrebu a v konečnom dôsledku aj blahobyt a lepší život. Hlási sa k nemu vláda, opozičné strany aj viac či menej nezávislí ekonómovia a ekonómky.

Rast sa často spája s termínom „rozvoj“ a ten zvykne mať pri sebe prívlastok udržateľný. Hoci má mať širší význam, rast je aj naďalej jeho hlavnou súčasťou, akurát ma byť zelený či ekologický. Otázkou zostáva, či je niečo také ako udržateľný rast vôbec možné.

Na prvý pohľad je to zrejmé protirečenie, nič nemôže rásť donekonečna. A predsa bol hospodársky rast cieľom každej doterajšej slovenskej vlády a nepochybne to tak bude i v roku 2016. Existuje však zdanlivo odzbrojujúci protiargument, podľa ktorého trvalo udržateľný rast je možný ako tzv. nemateriálny rast. Jednoducho povedané, v budúcnosti síce bude dochádzať k rastu indikátorov, ktoré spolu tvoria HDP, tie však nebudú mať materiálny dosah. Táto predstava zjednocuje ekologicky zmýšľajúcich slovenských úradníkov s vizionárkami zo Silicon Valley a nasledovníkmi Karla Marxa. V čom však spočíva ich omyl?..

Zjistěte v komentáři Tomáše Profanta, který vyšel dne 1. 10. na slovenském serveru Pravda.sk.

O autorovi: Mgr. Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů.





Nahoru