




Duch Porto Alegre
Minulý týždeň umrel popredný predstaviteľ neomarxizmu, Immanuel Wallerstein. O tom, čím všetkým obohatil štúdium medzinárodných vzťahov píše Tomáš Profant.
Immanuel Wallerstein zomrel v sobotu vo veku 88 rokov. Tento americký sociológ ostáva naďalej azda najvýznamnejším predstaviteľom neomarxizmu vo svete. Preslávila ho teória svetového systému, ktorá je dnes súčasťou kánonu odboru medzinárodných vzťahov.
Hoci v súčasnosti už radikálne prístupy nie sú v tomto odbore ničím nezvyčajným a v niektorých oblastiach prevládajú nad tradičným (neo)realizmom a (neo)liberalizmom, Wallerstein bol priekopník. Svoju akademickú kariéru začal koncom 50. rokov.
Moderný svetový systém
Až v roku 1974 však vydal prvú časť svojho najslávnejšieho diela Moderný svetový systém. V ňom predstavil dodnes používané rozdelenie sveta na tri základné oblasti: jadro, perifériu a semiperifériu. Posunul tak rigidné chápanie sveta, tzv. teórie závislosti o možnosť pohybu v rámci svetového systému.
Kým Wallersteinovi predchodcovia vnímali ekonomický rozvoj v chudobných krajinách len ako dôsledok tzv. rozvoja v krajinách bohatých, jeho koncepcia sveta umožňovala údajný rozvoj aj nezávisle od krajín bohatého Západu.
Základným prvkom rozdelenia sveta podľa Wallersteina bola sofistikovanosť výroby. Tzv. vedúce produkty, akými boli v dávnej minulosti textil, pred pár dekádami oceľ, autá či ešte neskôr počítače a po nich napr. lietadlá, prípadne genetické inžinierstvo, naďalej zaisťujú veľkú časť ziskovosti. Schopnosť monopolizovať zisky, či už patentmi, alebo akýmikoľvek ďalšími štátnymi zásahmi, bola pre Wallersteina súčasťou udržiavania nadvlády krajín jadra.
Príspevok pre denník Pravda si môžete prečítať tu.
Tomáš Profant je výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov a medzi jeho oblasti záujmu patrí napríklad vzťahy medzi globálnym juhom a severom, postkoloniálnej a postrozvojový prístup či politická ekonómia EÚ.
Nahoru