Európa je ako veľryba, ktorá si neuvedomuje svoju silu
Európskej únii sa možno podarí sankciami presvedčiť Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny. No málokto z jej lídrov má predstavu, čo by malo nasledovať potom.
Kým na východe Ukrajiny sa v posledných dňoch znovu rozpútali krvavé boje, Európska únia intenzívne premýšľa, ako využiť ruskú ekonomickú krízu na trvalé prímerie a postupné rozmrazovanie vzťahov s Moskvou. Ministri zahraničných vecí v pondelok zopakovali, že EÚ nezruší ekonomické sankcie, kým nimi Rusko nedotlačí k plneniu Minského protokolu. Bol by to veľký úspech európskej diplomacie. Ak sa Únii navyše podarí na troskách vojny vybudovať novú rovnováhu vzájomných vzťahov – a nezradiť pritom vlastné hodnoty, medzinárodné právo a Kyjev, bude to signál, že sa z nej konečne stáva skutočný geopolitický hráč.
Strategické vzduchoprázdno
Prvý krok je ešte relatívne jednoduchý, lebo spočíva v zrozumiteľnom obchode: uvoľnenie ekonomickej blokády výmenou za mier na Ukrajine.
V praxi by dohoda mohla vyzerať tak, že Rusko začne sťahovať jednotky a bojovú techniku z Donbasu a umožní OBSE monitorovať hranice, pričom Kyjev sa zriekne novej ofenzívy proti ozbrojeným separatistom a začne s nimi vyjednávať o postavení Doneckej a Luhanskej republiky v ukrajinskom štáte. To postačí Európskej únii, aby na summite v marci stiahla väčšiu časť sankcií s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú na anexiu Krymu.
Celý článek Michala Šimečky byl publikován slovenským deníkem N 20. 1. 2015.
O autorovi: M.Phil Michal Šimečka, PhD. (Oxon) je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a členem nového Centra evropské bezpečnosti. Ve svém výzkumu se zaměřuje například na Společnou zahraniční a bezpečnostní politiku EU, evropskou integraci a rozšiřování EU či politické vztahy v postsovětském prostoru.
Nahoru
Tomáš Profant