Kde sa vzalo HDP?
Problémom HDP je, že implikuje odpovede na otázky, o ktorých sa filozofi hádali od nepamäti. Píše Tomáš Profant pre deník Pravda.
Máloktoré číslo tak ovplyvňuje konanie vlád ako hrubý domáci produkt. Je dôkazom údajnej prosperity a úspešnosti krajiny v medzinárodnej súťaži. Čím vyššie HDP na obyvateľa, tým lepšie. Odkiaľ sa ale vzala táto štatistika a prečo má práve tú podobu, ktorú má, a nie nejakú inú? Je HDP prirodzeným meradlom produkcie v spoločnosti, alebo bolo vytvorené so špecifickými politickými cieľmi, na ktoré sme dnes už zabudli?
Na túto otázku hľadá odpoveď Philipp Lepenies zo Slobodnej univerzity v Berlíne v knihe Sila jedného čísla: Politická história HDP.
Politická aritmetika
Svoju cestu históriou začína v 17. storočí u anglického ekonóma Williama Pettyho, ktorý si ako jeden z prvých uvedomil, že určitý typ štatistiky môže navádzať štát k nejakému typu konania a iný typ štatistiky zas k inému. Podľa Pettyho bolo povinnosťou vlády zaistiť mier a blahobyt zväčšovaním množstva statkov dostupných pre ľudí. Svoju metódu počítania tzv. národného príjmu nazval politickou aritmetikou a predpokladal, že bude slúžiť ako jeden zo zdrojov moci štátu a že štátu ukáže, kde treba byť aktívny.
Národný príjem počítal prostredníctvom individuálnej spotreby, ktorú násobil odhadovaným počtom obyvateľov. Zisťovanie národného príjmu však nebolo cieľom samo osebe, ale len prostriedkom, napríklad na preukázanie, že odlišný daňový systém zdaňujúci pracujúcich miesto majiteľov pozemkov by priniesol vyššie daňové výnosy. Jeho výpočty však neboli presné, naopak, dáta interpretoval nekorektne, len aby dosiahol svoje politické ciele. Tie sa okrem iného týkali aj získania majetku v kolonizovanom Írsku, kde sa stal jedným z najmajetnejších statkárov. Zdaňovanie pracujúcich zas malo pomôcť bohatej triede, ktorej bol príslušníkom.
Ešte v prvej tretine 20. storočia však bola Pettyho politická aritmetika čisto teoretická a bez svojho zamýšľaného významu. Ekonómovia sa zvyšovaniu produkcie nevenovali, rovnako ako sa mu nevenovali politici.
...
Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.
Nahoru
Tomáš Profant