Ústav mezinárodních vztahů

Preľudnenie. Určite ste už ten argument počuli. Na svete je priveľa ľudí a za vlastnú chudobu a mizériu si preto môžu sami. Nemajú sa toľko množiť. Pokiaľ sa s tým niečo nespraví, ľudstvo vyhynie na vlastné premnoženie ako akýkoľvek iný biologický druh. Jednoduchá matematika prírody a obmedzených zdrojov nepustí.

S podobnou myšlienkou prišiel v roku 1798 britský filozof Thomas R. Malthus v Eseji o princípe populácie. Jeho hlavným argumentom bolo tvrdenie, že počet obyvateľov rastie rýchlejšie ako poľnohospodárska produktivita a bez určitých obmedzení tento nepomer nevyhnutne povedie k hladomorom. Samotná esej bola namierená proti sociálnym opatreniam vyplývajúcich z vtedajších britských zákonov o chudobe. Sociálna podpora najchudobnejším podľa Malthusa iba udržiavala mizériu namiesto toho, aby nechala prírodu konať a navrátila počet obyvateľov na množstvo úmerné produkcii potravín. Spoločnosť mala jednoducho nechať ľudí zahynúť namiesto toho, aby ich zachraňovala.
Rovnostárska genocída?

Tento argument sa v rôznych obmenách objavuje vo verejnej diskusii dodnes. Smutne známe je Churchillovo obviňovanie Indov z hladomoru počas jeho vlastnej koloniálnej vlády nad Indiou. Mohli si za to vraj sami, pretože „sa množia ako králiky“. Tvrdý úder takýmto predstavám zasadzuje najnovšia marvelovka Avengers: Nekonečná vojna. Malthusovu pôvodnú ideu doťahuje do svojho logického konca.

Hlavný zloduch Thanos sa neusiluje o nič menšie, ako o väčšie dobro pre celý vesmír. Toto dobro chce dosiahnuť genocídou polovice obyvateľstva. Iba tá zaistí návrat vesmírnej rovnováhy.

Vskutku vznešený cieľ získava na presvedčivosti svojím rovnostárstvom. Thanos zabíja bez ohľadu na sociálne postavenie budúcich obetí. Akoby sa nás tvorcovia snažili prinútiť zamyslieť sa, či naozaj nepotrebujeme znížiť počet obyvateľov na Zemi a rovnosť v smrti takúto potrebu pomáha legitimizovať. Nie je teda niečo na Thanosových/Mal­thusových argumentoch zmysluplné? ....

Celý článek naleznete zde.

Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.