Ústav mezinárodních vztahů

Médiá majú v demokracii nezastupiteľnú úlohu. Vytvárajú ideológiu, ktorá čitateľom, poslucháčom alebo divákom poskytuje tú alebo onú perspektívu. Občania prijímajúci túto ideológiu následne akceptujú vládne politiky pohybujúce sa v medziach vytvorených médiami.

Demokracie by bez ideologického spoločného základu neboli schopné fungovať. Médiami neustále propagovaný politický stred dokáže stmeliť spoločnosť a zároveň vytvoriť zdanie diskusie, ktorá sa pohybuje okolo neho.
Kto zaplatí krízu

Otázka je, kde sa tento stred nachádza a čo presne v konkrétnych oblastiach obsahuje. V ekonomike sa dobre ukázala ideologická náklonnosť počas nedávnej ekonomickej krízy a po nej.

Analýza hlavných britských médií (BBC, Guardian, Telegraph, Sun, Mirror) prišla so záverom, že nejakú formu úspor podporovali všetky zmienené médiá vrátane ľavicových a zároveň, že tieto médiá vyobrazovali celé obyvateľstvo ako aktéra, ktorý je povinný zaplatiť za krízu.

To ako sa spoločnosť vyrovná s krízou, je pritom výsostne politická otázka. Štát môže, ale nemusí sanovať banky a úspory a dane sa môžu dotknúť rôznych vrstiev obyvateľstva.

Platiť za nezodpovedné požičiavanie môžu zamestnanci, ale vláda môže rozhodnúť zvýšiť dane, ktoré sa dotknú majiteľov kapitálu.

Podľa Laury Basuovej z Cardiffskej univerzity britské médiá svojim čitateľom v rokoch krízy prinášali ideológiu nevyhnutnosti úspor. Asi málokoho prekvapí propagácia úspor v pravicových médiách a bulvári, avšak aj ľavicový Guardian a Mirror akceptovali nutnosť uskromniť sa.

Celý článek naleznete zde.

Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.