Načo je Sorosovi Stredoeurópska univerzita
Aký je pôvod Stredoeurópskej univerzity? Čo má George Soros spoločné s magnátmi 19. storočia? A ako je to s akademickou slobodou na CEU? Tomáš Profant sa vracia k diskusii o ohrozenej univerzite a pýta sa, či je v poriadku, aby mal jeden oligarcha moc presadzovať svoju ideológiu v nerovnom súboji s ľuďmi, ktorí nedisponujú takými finančnými prostriedkami ako on.
Zámery amerických priemyselných magnátov 19. storočia boli podobné ako cieľ finančníka Georgea Sorosa.
Po oznámení, že maďarská vláda začala diskusiu s predstaviteľmi štátu New York, kde je budapeštianska Stredoeurópska univerzita (CEU) akreditovaná, svitla nádej, že univerzita predsa len nebude musieť opustiť Maďarsko.
V takom prípade by kritika politiky Georgea Sorosa nebola nezamýšľanou podporou ohavnému Orbánovmu režimu bojujúcemu proti akademickej slobode.
O akú slobodu však ide v prípade Stredoeurópskej univerzity?
Carnegie, Cornell, Soros
Zodpovedať túto otázku nám môže pomôcť história filantropickej podpory vzdelávacích inštitúcií v Spojených štátoch. Podobne ako za vznikom CEU stál miliardár presadzujúci určitý pohľad na svet, tak aj v USA v 19. storočí vtedajší boháči budovali univerzity, ktoré po nich aj pomenovali.
Napríklad Carnegie Mellon pomenovaná po oceliarskom magnátovi Andrewovi Carnegiem, či Cornell, pomenovaná po Ezrovi Cornellovi, ktorý zbohatol na telegrafe.
Ciele týchto kapitánov priemyslu boli podobné ako cieľ finančníka Georgea Sorosa. Aj oni sa usilovali o takú sociálnu reformu hospodárskeho systému, ktorá by nešla proti ich záujmom, ale zároveň by do tohto systému zaviedla určitý poriadok.
Ako píše Nicolas Guilhot z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum, prostriedkom malo byť praktické vzdelávanie podporujúce obchod a zároveň výskum, ktorý by prinášal nástroje schopné vyrovnať sa s premenou agrárnej spoločnosti na industriálnu.
V liberálnom duchu
Zhruba o sto rokov neskôr, v roku 1991 George Soros zakladá Stredoeurópsku univerzitu s úmyslom vychovať novú generáciu ekonómov schopnú po skončení štúdií pretaviť získané poznatky do praxe.
Univerzita začala ako katedra ekonómie, ktorá sa mala venovať transformácii na trhovú ekonomiku. Cieľom bolo tiež priblížiť ekonomické myslenie, ktoré prevládalo v danom období v organizáciách ako Medzinárodný menový fond. Napríklad Svetová banka bola aktívna pri tvorbe seminárov na privatizáciu.
Tieto kontakty ovplyvnili výskum a výučbu na CEU tak, že v mnohom boli v súlade s globálnou agendou medzinárodných finančných inštitúcií.
Čítajte viac na komentare.sme.sk.
Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.
Nahoru
Tomáš Profant