Ústav mezinárodních vztahů

Winston Churchill raz povedal, že verí iba tým štatistikám, ktoré sám sfalšoval. Ďalší britský premiér Benjamin Disraeli zas spomínal tri stupne klamstiev: klamstvá, prekliate klamstvá a štatistiky. Hoci tie bývajú niekedy užitočné, ide tiež o nebezpečný ideologický nástroj. Možnosť presvedčiť sa o tom sme mali pri sledovaní nedávnych Správ a komentárov na RTVS.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec v nich hovoril o zásadnom poklese chudoby a zmienil predpoveď, že „do roku 2030 chudoba, ako ju chápeme z hľadiska štatistických údajov, úplne vo svete vymizne“. Otázkou je, ako chudobu chápeme z hľadiska štatistických údajov.

Jeden dolár na deň

Známu úroveň chudoby jedného dolára na deň (presnejšie 1,02 $ v cenách z roku 1 985) prijala Svetová banka roku 1 990. Meranie o desať rokov neskôr však prinieslo zvýšenie celosvetovej chudoby a vari preto, píše Jason Hickel z Londýnskej školy ekonómie, banka zmenila medzinárodnú hranicu chudoby na 1,08 dolára v cenách z roku 1 993. Táto zmena znamenala obrátanie trendu a namiesto nárastu začala celosvetová chudoba zrazu klesať, a to o rovných 400 miliónov ľudí medzi rokmi 1981 až 2001. Hranica chudoby bola totiž celkovo nižšia vďaka inflácii.

Podobný účtovný trik si banka zopakovala roku 2 008, keď posunula hranicu chudoby na 1,25 dolára v cenách z roku 2005. Tentoraz sa počet ľudí, ktorí už zrazu neboli extrémne chudobní, zvýšil medzi rokmi 1 990 až 2 005 o 121 m­iliónov. V súčasnosti sa hranica chudoby stanovuje na úroveň 1,90 dolára v cenách z roku 2011.

Čo presne toto číslo znamená? Ide o množstvo základných tovarov a služieb, ktoré človek potrebuje na život a môže si ich kúpiť za 1,90 dolára v Spojených štátoch. Skúste si predstaviť, že by ste mali vyžiť z 58 dolárov mesačne napríklad v Kansase. Že sa to nedá? Nuž zrejme preto stanovilo Ministerstvo poľnohospodárstva USA za minimálnu hranicu potrebnú na nákup jedla roku 2 011 5,04 dolára, a nie iba necelé dva doláre.

Na Slovensku bola hranica chudoby roku 2 016 na úrovni 347 eur, teda takmer 12 eur na deň v slovenských cenách. Aj to je veľmi málo, ale človek by s takou sumou zrejme neumrel od hladu. Inak je to v Indii. Nedávny výskum ukázal, že viac ako dvojnásobok ľudí, než koľko je extrémne chudobných podľa Svetovej banky, nie je schopných zaistiť si základné potreby.

Podľa Adama Wagstaffa tam majú deti, ktoré žijú na úrovni medzinárodnej hranice chudoby, 60 percent šancu, že budú podvyživené. V Nigeri dosahujú také deti trikrát vyššiu úmrtnosť, ako je celosvetový priemer. Medzinárodná hranica chudoby tak nie je v súlade s čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý zaručuje právo na životnú úroveň predpokladajúcu zdravie a blahobyt vrátane potravín, oblečenia a prístrešia.

Celý článek naleznete na webu Pravda.sk.

Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.