Ústav mezinárodních vztahů

Rozdiel medzi vyučením a vzdelaním je veľký. Devalvácia hodnoty toho prvého nakoniec môže byť záchranou hodnoty vzdelania.

Manažérov nadnárodnej korporácie Ernst & Young už nezaujíma, či potenciálni zamestnanci skončili vysokú školu alebo nie. Zistili totiž, že medzi akademickými úspechmi a následným výkonom v práci nie je žiaden vzťah. Radšej si potrebné schopnosti overia vlastnými testami. Tento príklad ukazuje, že sa mení postoj k vysokoškolskému vzdelaniu, ktoré stráca na význame. Otázkou ostáva, či ide o pozitívny alebo negatívny jav.

Dávnejšie sa táto informácia objavila v Denníku N v článku, ktorý je súčasťou širšieho prístupu prispievajúceho k ponímaniu poznania ako komodity a nástroja na dosahovanie v prvom rade finančných a hospodárskych cieľov. V tomto chápaní sa má zo vzdelávania stať proces, ktorý zvyšuje ľudský kapitál. Odtrhnutie vzdelávania od dopytu na trhu práce je údajne zlyhaním celého vzdelávacieho systému (vysokých) škôl. Diplom by mal pritom dokazovať napríklad schopnosť absolventov pravidelne si plniť svoje povinnosti, navštevovať jedno miesto či počúvať autoritu.

Vyučenie vs. vzdelávanie

Takéto chápanie procesu poznávania zodpovedá tomu, čo Wilhelm von Humboldt nazval vyučením (Ausbildung), ktoré odlíšil od vzdelávania (Bildung). Zatiaľ čo vyučenie vedie k zlepšeniu schopnosti vykonávať konkrétnu činnosť najčastejšie spojenú s ekonomickými cieľmi, vzdelávanie má viesť k osobnému intelektuálnemu rozvoju a snahe lepšie pochopiť okolitý svet.
...

Pokračování článku publikovaného 12. 2. 2016 na serveru Denníku N naleznete zde.

Mgr. Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.