Nie ľudstvo, ale bohatí prečerpávajú zdroje planéty
Správy RTVS nedávno informovali o Dni ekologického dlhu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi tým, koľko zdrojov spotrebovávajú chudobní a koľko bohatí, jak píše Tomáš Profant pre SME.
Mali by sme diskutovať o ekologickej spravodlivosti.
Od stredy druhého augusta žijeme na ekologický dlh. Aspoň tak nám to oznámila moderátorka RTVS vo večerných správach. Na tú stredu totiž pripadol Deň ekologického dlhu, keď „ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná vytvoriť za rok“.
Opakujúc tvrdenia mimovládnych organizácií, moderátorka uviedla reportáž s naliehavou témou. Otázkou však ostáva, akým spôsobom sa v celej reportáži hovorilo o problematike ekologického dlhu.
Po úvodných vetách moderátorky sa od Juraja Vysokého z občianskeho združenia Prales dozvedáme, že „si berieme viac, ako by nám patrilo,“ pričom „naši otcovia a dedovia si toho brali menej“. Ján Madarás z Ústavu vied o zemi Slovenskej akadémie vied zas kriticky hovorí o „našom postoji voči pôde.“
Moderátorka následne zdôrazňuje, že na ekologický dlh nežije len Slovensko či Európa, ale „celé ľudstvo“.
Kto teda prečerpáva zdroje?
V súvislosti s prebiehajúcimi tropickými horúčavami sa zdá, že správa je nanajvýš aktuálna. Mali by sme si pripomínať, ako prečerpávame zdroje a ničíme si životné prostredie. Lenže ľudstvo nie je homogénna masa. Namieste je preto otázka, kto konkrétne zdroje prečerpáva...
Čítajte viac tu.
Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.
Nahoru
Tomáš Profant